Vedci zistili, že po rádioterapii vznikajú rakovinové bunky, ktoré sú oveľa zhubnejšie ako pôvodná rakovina pred zahájením liečby.

Po nedávnych odhaleniach o tom, že mamografia môže prispievať k budúcej epidémii rakoviny prsníka vyvolanej samotným vyšetrením, sa výskumníci z UCLA Centra pre výskum rakoviny podujali podrobnejšie tento fenomén preskúmať. To, čo zistili, vnáša vážne obavy do celého systému súčasnej medicíny v oblasti prevencie a liečby onkologických ochorení.

Skutočný vplyv rádioterapie na rakovinu:

Inými slovami, vedci zistili, že po rádioterapii vznikajú rakovinové bunky, ktoré sú oveľa zhubnejšie ako pôvodná rakovina pred zahájením liečby. Dokonca aj vtedy, keď rádioterapia zničí polovicu objemu nádoru, rakovinové bunky, ktoré prežijú, sú voči ďalšej liečbe až 30 krát odolnejšie než neožiarené rakovinové bunky. Dôjde tak k situácií, že síce celková populácia rakovinových buniek sa zníži, čo sa javí ako úspešná liečba, no tento úspech je len falošný. Reálne dochádza k zmene pomeru zhubných a nezhubných buniek v rámci nádoru.

Výsledkom potom často býva smrť pacienta vyvolaná samotnou liečbou.

Následná štúdia publikovaná v denníku Stem Cells pod titulkou „Radiácia preprogramuje rakovinové bunky“ zistila, že radiácia zmenila menej zhubné rakovinové bunky prsníka na iCBCSC (rakovinové zárodočné bunky). Toto ďalej pomáha vysvetliť, prečo konvenčná liečba rakoviny v skutočnosti zvyšuje populáciu buniek, ktoré sú odolné na liečbu. Neustále tak pribúdajú vedecké dôkazy o tom, že konvenčné terapie ako chemoterapia či rádioterapia sú hlavnými faktormi prispievajúcimi k úmrtnosti na rakovinu.

Hlavným dôvodom je to, že tieto terapie zvyšujú množstvo rakovinových zárodočných buniek, ktoré sú na ne potom už odolné. Rakovina tak po ich aplikácii síce spočiatku ustúpi, no následne nastúpi v oveľa väčšej sile a intenzite, keď už potom žiadna ďalšia liečba nezaberá.

Čo je to vlastne rakovina?

Doteraz nám bolo tvrdené, že rakovina je zhluk náhodné sa deliacich zmutovaných buniek. Nie je to však celkom pravda. Nádory sú v skutočnosti vysoko organizované štruktúry. Sú schopné nasledovného:

  • budujú si vlastné krvné cievy na prívod živín
  • chránia sa tým, že utlmujú gény potláčajúce rakovinu
  • vylučujú korozívne enzýmy, aby sa mohli ľahšie v tele šíriť
  • zmenia svoj metabolizmus, aby prežili v kyslom a slabo okysličenom prostredí
  • vedia ako odstrániť svoje povrchové receptory, aby sa vyhli detekcii imunitného systému

Ako vidíme, ide o veľmi cieľavedomé a nie náhodné správanie. Existujú dokonca hypotézy, že rakovina je dávnoveký ochranný organizmus na prežitie a nie náhodná mutácia. Nádory tiež nepozostávajú z rovnakého druhu buniek. V rámci nich sa vyskytujú bunky, ktoré majú podobne ako zvyšok tela odlišné funkcie a fenotypové charakteristiky, pričom mnohé z nich sú úplne nezhubné. No a chemoterapia a rádioterapia každú z týchto buniek ovplyvňuje rozdielne.

Prečo sú zárodočné rakovinové bunky najnebezpečnejšie?!

Najsmrteľnejším druhom rakovinových buniek sú zárodočné rakovinové bunky, označované aj ako CSC (cancer stem cells).

Tie sú schopné množenia na základe mitózy, po ktorej vzniknú:

  • buď dve zárodočné rakovinové bunky
  • alebo jedna zárodočná a jedna špecializovaná rakovinová bunka

Inými slovami, tieto bunky sú jediné, ktoré dokážu tvoriť akékoľvek iné rakovinové bunky a udržať tak ďalší rast nádorov. Sú tiež jediné, ktoré sú schopné metastázovať, preto by mali byť prvotným cieľom liečby.

Vyznačujú sa aj ďalšími vlastnosťami:

  1. CSC sa vyskytujú v pomere 1 ku 10000 k ostatným bunkám v rámci nádorov, preto je ich ťažké zničiť bez zničenia všetkých ostatných buniek v nádore.
  2. CSC sa delia relatívne pomaly, čo znižuje riziko, že ich zasiahne chemoterapia alebo ožarovanie.
  3. Tradičné terapie cielia na diferencované rakovinové bunky, ktoré síce tvoria podstatnú časť nádorov, no nie sú schopné ďalej udržať ich rast.

Toto vysvetľuje, prečo chemoterapia a rádioterapia sú tak málo účinné.

Uvedené terapie boli totiž vyvinuté na zvieratách, prevažne myšiach, kde hlavným cieľom bolo znížiť objem nádoru. Tieto zvieratá sa však nedožívajú viac ako 2 roky, takže u nich nebol zaznamenaný návrat rakoviny.

To je však problém u ľudí, kde typický scenár je nasledovný: Prvotná liečba „zaberie“, nádor sa zmenší alebo úplne zmizne a o pár rokov sa rakovina vráti, no tentokrát už je oveľa zhubnejšia a žiadna ďalšia liečba nezaberá.

Dochádza totiž k tomu, že liečba odstráni menej nebezpečné rakovinové bunky, avšak nie CSC, čím sa zvýši pomer CSC k dcérskym bunkám.

Je to podobné ako s antibiotikami, ktoré zabijú 99.9% baktérií, no to 0.1% si na ne vyvinie rezistenciu. Potom sa infekcia vráti, to tentokrát už antibiotiká nezaberajú.

Prírodné substancie, ktoré zabíjajú CSC rakovinové bunky:

Našťastie, existujú prírodné látky, ktoré na rozdiel od chemoterapie či ožarovania dokážu cielene zasiahnuť a usmrtiť zárodočné rakovinové bunky bez toho, aby poškodili zdravé alebo nezhubné bunky. Prečo sa teda nepoužívajú na liečbu rakoviny? Odpoveď je jednoduchá: Lebo sú prírodného charakteru a teda sa nedajú patentovať. Farmaceutické firmy by tak z nich nemali žiaden zisk.

  • kurkumín (kukurma)
  • resveratrol (červené hrozno)
  • quercetín (cibuľa)
  • sulforafán (brokolicové výhonky)
  • partenolid (deväťsil)
  • andrografalid
  • Fermentovaná sója, káva
  • Čierne korenie
  • Extrakt z hroznových jadierok

Veríme, že vám tento článok pomohol viac pochopiť a porozumieť rakovine a tomu, prečo konvenčná liečba pomocou ožarovania a chemoterapie tak často zlyháva.

Tiez sa Vam moze pacit