Viac ako zlá nálada? Príznaky, že ťa trápi „rakovina vôle“, t.j. DEPRESIA

Každý z nás občas vyhlási, že na neho „lezie depka“. Lenže, kedy ide len o smútok, lenivosť alebo zlú náladu a kedy o naozajstnú chorobu, ktorú nie je radno podceňovať?

Depresia je choroba, pri ktorej je narušená funkcia mozgu zodpovedná za kontrolu nálady. Je sprevádzaná intenzívnymi a trvalými negatívnymi emóciami. Jedná sa o patologický smútok. Smutná nálada už nie je len bežnou reakciou na nepríjemné podnety z okolia, ale celkom jedinca pohltí. Človek s depresiou vidí svet svojimi očami, vníma veci viac negatívne, než v skutočnosti sú, a nie je schopný svoj stav ovplyvniť, ani ho len tak „hodiť za hlavu“. Tento stav negatívne ovplyvní nielen život samotného človeka, ale môže mať dopad na štúdium, zamestnanie, vzťahy s kamarátmi, partnermi a rodinou.

Ako vzniká depresia?

Depresia vzniká vplyvom viacerých faktorov. Zásadné je narušenie oblastí mozgu, ktoré kontrolujú emócie. V týchto oblastiach pôsobia tzv. nervové prenášače (serotonín, noradrenalín, dopamín), látky zodpovedné za prenos signálu v mozgu. V depresii sú hladiny týchto prenášačov narušené. Ďalej dochádza k zmene vylučovania hormónu melatonínu, ktorý riadi rytmus spánok-bdenie. Na vzniku sa tiež podieľa genetická vloha, teda ak sa depresia vyskytla u príbuzných, môže byť daný jedinec náchylnejší k vzniku tejto choroby. Väčšinou však samotná genetika nestačí a k spusteniu choroby prispeje faktor z vonkajšieho prostredia, napríklad stres (strata milovanej osoby, strata zamestnania, atď.).

Kto môže ochorieť depresiou?

Choroba môže postihnúť všetkých bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, vzdelanie, či národnosť.

Často sa však prejaví už v dospievaní alebo ranej dospelosti. Častejšie sa vyskytuje u ženského pohlavia. U každého piateho človeka sa aspoň 1x za život vyskytnú depresie.

Ako spoznať depresiu?

Diagnózu depresie stanoví lekár. Depresia sa môže podľa závažnosti prejaviť ako mierna, stredne ťažká a ťažká. Je kľúčové rozpoznať najčastejšie príznaky choroby, ktoré väčšinou trvajú aspoň 14 dní:

* Nálada je stále smutná, niekedy býva horšia skoro ráno ako večer

* Jedinec nedokáže prežiť radosť, má neprimerané výčitky, stráca sebavedomie

* Veci, z ktorých mal jedinec skôr radosť, ho zrazu netešia

* Nedokáže sa sústrediť, urobiť rozhodnutie

* Spomalenie v bežných činnostiach alebo naopak napätie a nepokoj

* Extrémna únava alebo strata energie

* Problémy so spánkom (neschopnosť zaspať alebo naopak nadmiera spánku)

* Výrazne znížená alebo zvýšená chuť do jedla (možno pozorovať zjavné zmeny telesnej hmotnosti)

* Myšlienky o smrti, samovražedné myšlienky

Aké je riziko samovraždy?

Vysoké. V prípade, že jedinec má samovražedné myšlienky, prípadne okolie zaznamená túto okolnosť, je nutné neodkladne vyhľadať odbornú pomoc. Varovnými príznakmi môžu byť:

– Intenzívny pocit beznádeje a smútku
– Reči o smrti, úvahy o tom, čo by bolo, keby jedinec nebol na svete
– Strata záujmu o bežné aktivity
– Izolovanie sa od príbuzných, kamarátov

Ako liečiť depresiu?

Platí pravidlo: čím skôr = tým lepšie. Depresia je liečiteľná a pri včasnom záchyte môže byť liečba skutočne život zachraňujúce. Vo väčšine prípadov sa liečba nezaobíde bez špecializovaných liekov – antidepresív. Tieto lieky predpisuje iba lekár, väčšinou psychiater. Lieky ovplyvňujú hladinu nervových prenášačov, o ktorých sme písali v úvode. Nástup účinku liekov trvá spravidla 14 dní. Zo skúseností je známe, že po preliečení depresie je vhodné lieky užívať minimálne ďalších 6 mesiacov. Akékoľvek úpravy s liekmi je nutné konzultovať s odborníkom.

Ďalšou možnosťou, ktorú možno podporne využiť, je psychoterapia. Tento spôsob liečby väčšinou nájde svoje miesto po preliečení akútneho stavu depresie, teda za dostatočného účinku liekov. Psychoterapia je vhodná z dlhodobého hľadiska a cieľom je naučiť jedinca žiť tak, aby sa depresie nevracali.

 

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

Tiez sa Vam moze pacit